Satelity NASA THEMIS menia teóriu slnečnej búrky
Objav satelitov THEMIS prináša zmenu v myslení vedcov čo sa týka nabitých slnečných častíc (plazmy) zo Slnka pôsobiacich na magnetické pole (magnetosféru) Zeme. Teraz môžu presnejšie určiť množstvo uvoľnenej energie, ktorá spôsobuje magnetické búrky a zosilňuje jav známy ako polárna žiara.
V skutočnosti Vassilis Angelopoulos (University of California, Los Angeles), vedúci výskumu misie THEMIS, uviedol: “Tento objav úplne mení dlhotrvajúci názor na to, ako a kedy väčšina slnečných častíc prerazí magnetické pole Zeme, a dá sa použiť na predpovedanie, kedy budú slnečné búrky kritické. Podľa týchto výsledkov očakávame v nadchádzajúcom slnečnom cykle ťažšie slnečné búrky.”
Maximálna slnečná aktivita v rámci nadchádzajúceho slnečného cyklu je predpovedaná na obdobie okolo roku 2012. Vedci na túto dobu predpovedajú veľmi ťažké slnečné búrky.
THEMIS, čo je skratka pre Time History of Events and Macroscale Interactions during Substorms (časová história udalostí a makroškálového pôsobenia počas subbúrok), je zoskupením piatich satelitov NASA, ktoré študujú energiu uvoľňovanú z magnetosféry Zeme. Keď sú tieto návaly energie v slnečnom vetre veľmi intenzívne, tvoria sa slnečné búrky (”subbúrky“), ktoré vytvárajú jasne viditeľné polárne žiary na severnom a južnom póle i v okolitých oblastiach. Narušujú tiež naše komunikačné systémy na Zemi a nad ňou.
Podľa článku NASA Sun Often “Tears Out A Wall” In Earth’s Solar Storm Shield (Slnko v slnečnom štíte Zeme často “vytrháva stenu”) - “Predpokladalo sa, že keď sa magnetické pole Slnka vyrovná s poľom Zeme, dvere sa zavrú a tých zopár, ak vôbec nejaké slnečné častice, vstúpia do magnetického poľa Zeme. Takzvané otvorenie dverí sa predpokladalo, keď bol smer slnečného magnetického poľa opačný k poľu Zeme, čoho dôsledkom bolo viac slnečných častíc vnútri štítu.”
Avšak merania satelitov THEMIS odhaľujú, že toto presvedčenie vedcov sa nezakladá na pravde. V skutočnosti Marit Øieroset (University of California, Berkeley) spolu so svojimi kolegami vydal v máji 2009 v časopise Geophysical Research Letters štúdiu, ktorá smeruje proti spomenutému presvedčeniu.
Dr. Øieroset uvádza: “Keď sa magnetické pole Slnka vyrovná s magnetickým poľom Zeme, cez priepustný zemský magnetický štít prejde dvadsaťkrát viac slnečných častíc ako keď sú tieto dve magnetické polia orientované opačne.” (NASA)
Objav výskumníkov THEMIS bol oznámený 24. apríla 2009 na stretnutí “General Assembly 2009” Európskej geofyzickej únie (European Geophysical Union (EGU)) v rakúskej Viedni.
Tieto magnetické diery sú vytvárané v magnetickom chvoste, čo je oblasť magnetosféry na kraji Zeme, ktorá smeruje od Slnka. Diery sa tvoria, keď je magnetický chvost natiahnutý cez svoj bod zlomu, čo vyvoláva obrovské a náhle uvoľnenie energie. Toto gigantické uvoľnenie energie vytvára dva špirálovité víry, ktoré sa točia navzájom opačnými smermi.Tieto “plazmové tornáda” (ako sa im hovorí) či špirálovité víry, majú podľa meraní THEMIS dĺžku okolo 70 000 km (43 500 míľ) a šírku takmer rovnakú ako Zem - okolo 12 800 km (8 000 míľ). Ich rýchlosť je okolo 1,6 milióna kilometrov za hodinu (1 milión míľ za hodinu).
Navyše podľa článku Fox News nameraná elektrina vo vnútri vesmírnych tornád, “THEMIS zistili, že vesmírne tornáda sú schopné produkovať elektrický prúd vyšší ako 100 000 ampérov (na porovnanie, 60-wattová žiarovka čerpá približne pol ampéra).”
Joachim Raeder (University of New Hampshire), ktorý taktiež publikoval články v časopise ohľadne THEMIS a slnečných búrok, uviedol:
“Ak je slnečné pole po istý čas vyrovnané s poľom zemským, už vieme, že zemské pole je ťažko zaplnené slnečnými časticami a nastavené na silnú búrku. Tento objav nám dáva základnú schopnosť predpovede vážnosti slnečných búrok podobnú vedomiu prognostika hurikánov, že teplejšie oceány pripravujú pôdu pre silnejšie hurikány. Popravde, v nasledujúcom slnečnom cykle očakávame silnejšie búrky. Magnetické pole Slnka mení smer v každom cykle a kvôli jeho novej orientácii v nasledujúcom cykle očakávame, že mraky častíc vymrštené zo Slnka budú mať pole, ktoré bude najprv rovnako orientované ako Zem a potom, keď bude mrak prechádzať, bude smerovanie opačné.” (NASA)